Blog

Deň druhý. Pokus o minimalizáciu šatníka.

Dnes sme mali naplánovaný celý deň mimo domu. Zobudili sme sa, naraňajkovali a rýchlo som šla pripraviť ešte nejaký ten obedík, ktorý so sebou vezmeme (samozrejme v sklenených obaloch a obedári). Plánovaný odchod z domu bol okolo jedenástej. Akoby zázrakom sa nám podarilo prichystať všetko v predstihu a tak som si povedala, že zvyšný čas (cca hodinku) využijem na zredukovanie šatníka. Áno, čítate dobre. Keď idem niečo robiť, musím mať na to jednoducho náladu a zrazu pred odchodom som dostala náladu na minimalizovanie svojich vecí. Uletené, nie? Je to presne proti všetkým tým tipom a pravidlám, ktoré som včera čítala. Ževraj základ na úspešnú minimalizáciu je dostatok času a kľud. No ja som mala na to iba náladu. Robím ako cítim, počúvam svoju intuíciu.

S radosťou som začala.

Vyhádzala som všetko oblečenie na posteľ. Vyskúšala som si pár kúskov. Niektoré mi boli malé, v iných som sa necítila až tak dobre. To bolo jednoduché. Tie, v ktorých som sa necítila dobre a ktoré mi boli malé som dala na kôpku. Čas sa krátil. Nestihla som všetko vyskúšať ani potriediť. A pravdupovediac už ma z toho začínala bolieť hlava a znervóznela som, lebo som sa pre pár kúskov nevedela rozhodnúť. Ponechať, či posunúť ďalej. Veď možno ešte do nich schudnem, možno v nich ešte budem vyzerať dobre. Obzrela som sa po miestnosti. Cítila som, akoby mi tam padla bomba a to som mala len jednu menšiu kôpku a veľká kopa bola ešte nepretriedená. No nič, bol čas ísť. Nechala som v spálni výbuch.

S Katkou sme sa vrátili až večer.

Navečerali sme sa a po dlhom a krásne strávenom dni som aj úplne zabudla, že ma v spálni čaká taký výbuch. Išla som tam na hotové. Katka bola navečeraná, umytá a už ju stačilo len uspať. Otvorím spálňu a facka. Začalo mega rýchle triedenie. Malé veci zvlášť a veci, ktoré som nemala na sebe dlhšie ako rok putovali na ďalšiu kôpku. Na tretiu kôpku som dala veci, ktoré si chcem ponechať, ale ich ešte neskôr dôkladnejšie pretriedim. Triedila som bez akéhokoľvek uvažovania a dlhého rozmýšľania, nemala som jednoducho čas. V spálni bodrel, dieťa potrebovalo spať. Netrvalo to ani desať minút a týmto štýlom som mala šatník zredukovaný o polovicu. Zistila som, že na mňa platí „stresujúci“ štýl triedenia. Som váhavý a nerozhodný typ. Ak by som na to mala dostatok času, tak väčšinu času by som strávila rozmýšľaním, či si kúsok ponechať alebo sa ho zbaviť.

Druhý deň výzvy hodnotím ako úspešný.

Šatník zredukovaný na polovicu. Teraz mi zostáva ďalšia úloha, vybrať z pretriedeného šatníka iba 10 kusov, ktoré budem nosiť celé leto.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *