21 výziev, Blog

Minimalizovanie potravinového odpadu z kuchyne.

Pôvodne som mala v pláne napísať tento článok o dosť neskôr, ale na Instagrame ma dnes @zerowastesk vyzval zapojiť sa do výzvy #posuvamedatumsozerowastesk a tak som si teraz v noci sadla za PC a spisujem všetko, čo mám zatiaľ o tejto problematike naštudované.

O čo vlastne ide. Plytvanie potravinami. Je to momentálne jeden z najväčších problémov a to nie len z etického, ekonomického a zdravotného ale aj environmentálneho hľadiska. Budem sa snažiť v krátkosti zhrnúť túto veľmi vážnu problematiku s odpadom. A týka sa to každého z nás, lebo to my tvoríme odpad, nikto iný ale len my a znova len my. Vstaňte a pozrite sa do svojho smetného koša. Zamyslite sa nad tým, čo všetko ste dnes vyhodili a čo ešte vyhodíte a vynásobte si to 7 miliardami… Zmena začína od nás spotrebiteľov. Ak nezmeníme my naše správanie a elitársky spôsob konzumného života, nami vyhodený odpad nás vyhubí. Doslova a do písmena. Na začiatok si poďme pozrieť pár štatistík:

  • Väčšina odpadu na skládkach tvorí odpad z jedla, kde sa z neho tvoria nebezpečné plyny ako napríklad metán.
  • Nespotrebované potraviny vyprodukujú 3,3 miliárd ton oxidu uhličitého.
  • V Európe sa ročne vyhodí 88 miliónov ton jedla! Domácnosti vyhodia 47 miliónov ton jedla a zvyšných 41 ton potravín vyhodia supermarkety a reštaurácie.
  • Vyhodené jedlo v Európe a v USA by dokázalo nasýtiť celý svet až 3 krát.
  • V Európe a Severnej Amerike vyhodí každý obyvateľ v priemere 115kg jedla ročne.
  • Množstvo vody potrebné na produkciu jedla (pestovanie plodín, chovanie zvierat), ktoré ročne vyhodíme, predstavuje 550 biliónov metrov kubických.

Takto by som mohla pokračovať ďalej a ďalej. To, že odpad nevidíme a niekto nám ho odvezie, neznamená, že tu nie je. Odpad sa nevyparí, nezmizne (zmizne iba z našich očí, ale nie z našej prírody) a ďalej sa hromadí na skládkach, ktoré sa každým dňom rapídne zväčšujú. Vedeli ste, že zo skládky unikajú životu nebezpečné plyny, ktoré spôsobujú rakovinu a rôzne malformácie plodu? Dokonca niektoré výskumy poukazujú na to, že ľudia žijúci neďaleko skládok majú zvýšený výskyt rakoviny. Jeden takýto výskum si môžete detailnejšie preštudovať v slovenčine aj tu. A teraz nastáva otázka, aká je bezpečná vzdialenosť od skládky? Skládky každým dňom narastajú a zaberajú viac a viac miesta a dostávajú sa stále bližšie a bližšie k našim obydliam. Na Slovensku nemáme jednu, či dve skládky, ale hneď niekoľko desiatok skládok v každom kraji, pri každom väčšom meste. Ba dokonca na mape to vyzerá tak, akoby bolo Slovensko doslova „zamorené“ skládkami. Pozrite sa na mapu skládok. Myslíte, že žijeme v bezpečnej vzdialenosti od skládky? Odpovedať si musí každý sám…    

Sládky na Slovensku

Na stránke minzp.sk nájdete zoznam všetkých skládok na Slovensku. A pán Google vám aj krásne každú skládku zobrazí na mape. Fotka zoznamu skládok je prevzatá z Google maps.

A teraz k veci. Problém s odpadom je veľký a najviac odpadu na skládky putuje z našich kuchýň. Preto som sa aj ja rozhodla zapojiť do výzvy a zredukovať odpad z jedla. Aj keď sa snažím o radikálne minimalizovanie odpadu, v kuchyni sa mi to často nedarí. Úspešne sa mi podarilo dostať na minimum odpad z kúpeľne, nenakupujeme žiadne nové hračky, knižky si požičiavame z knižnice, na miesto fólie používam voskované obrúsky, používam látkové vrecká na nákup, nakupujem čapovanú drogériu, oblečenie kupujem iba z druhej ruky alebo si ušijem a mnoho ďalších vecí sa mi podarilo zmeniť, aby sme vytvárali čo najmenej odpadu. Odpad z kuchyne sa mi stále nedarí zredukovať podľa mojich predstáv a preto som začala pred dvoma týždňami pracovať na radikálnej zmene. Pôvodne som sa s vami o ňu chcela podeliť až keď si ňou celkovo prejdem, ale chcem sa aj ja v rámci výzvy podeliť o svoje poznatky, skúsenosti a tipy na minimalizovanie odpadu. Ale rada sa nechám inšpirovať aj vami. Budem rada ak sa podelíte aj o svoje tipy a návody na minimalizovanie odpadu z kuchyne.

Prestala som nakupovať v supermarkete

Supermarkety používajú rôzne marketingové triky, aby nás nalákali kúpiť veci, ktoré nepotrebujeme a používajú také taktiky, ktoré vás podvedome donútia kúpiť až o 30 – 40% viac jedla ako ste mali pôvodne v pláne. Rôzne príručky radia zobrať si so sebou nákupný zoznam, ale mne to moc nepomohlo. Vždy som nakúpila aj to čo som nemala v pláne. Rozhodla som sa nenakupovať v supermarkete a dôležité potraviny si zohnať nasledujúcim spôsobom:

  • Je sezóna zeleniny. Rajčiny, uhorky a papriky mám v záhradke. Cibuľu, cesnak, cuketu a rôzne ovocie mám od babky. Čo ešte nemám a potrebujem tak idem kúpiť na trh. Popýtajte sa aj vy vašich susedov alebo známych, či nemajú prebytok zeleniny alebo ovocia zo záhradky. Možno sa s vami radi podelia.
  • Zaváram prebytočné ovocie a zeleninu. Mám veľa rajčín tak zaváram aj rajčiny. (Recept hodín tiež na instagram)
  • Mäso nakupujem u mäsiara.
  • Mlieko nakupujem v mliekomate alebo priamo z farmy.
  • Jogurty si vyrábam vlastné (a netreba k tomu ani jogurtovač). Ak chce Katka sladký jogurt, pridám jej do domáceho bieleho jogurtu lyžičku domáceho džemu (Je sezóna, ten si môžete spraviť aj doma. Sezónne ovocie je lacné, ba dokonca sú aj rôzne samo zbery, kde sa predáva ešte lacnejšie).
  • Vajíčka máme od babky (ak sliepky práve nenesú, vajíčka kúpim z farmy alebo od suseda).
  • Pečivo si kúpim v pekárni alebo si ho upečiem. Kedysi som kváskovala, ale momentálne nemám kvások, tak pečivo pečiem z kvasníc. A je to super rýchle. O recept sa podelím na instagrame.
  • Niečo slané na chrumkanie? Pokrájam starší chleba na kocky, osolím ho, posypem bylinkami, pridám trošku cesnaku a dám zapiecť do trúby. Mňamka.
  • Ostatné veci ako olej, múka, ocot, strukoviny, cestoviny nakupujem v bezobalovom obchode.
  • Mliečne výrobky ako napríklad tvaroh kupujem v malých farmárskych obchodíkoch.

Zreorganizovala som si chladničku

Zreorganizovala som si chladničku, mrazničku a špajzu tak, aby som na všetky potraviny a zásoby dobre videla. Jedlo sa mi zvyklo pokaziť, keď bolo niekde hlboko zahrabané v chladničke alebo v špajzy a nevidela som ho. Teraz sa najskôr pozriem do chladničky a špajze, čo treba spotrebovať a improvizujem a varím „čo dom dá“. Takto som tento týždeň vymyslela dva recepty, ktoré boli veľmi chutné. O recepty sa podelím v priebehu tohto týždňa.

Plánujem si jedlo na týždeň dopredu.

Plánujem si jedlo na týždeň dopredu. V tomto mám ešte nedostatky. Neviem si vypočítať koľko sa zje, nezje a v priebehu týždňa mením jedálniček podľa toho čo treba dojesť alebo spotrebovať.  

Varím zo sezónnej zeleniny

Snažím sa variť najviac jedla zo sezónnej zeleniny, ktorú mám momentálne k dispozícii v záhradke, dostanem od babky alebo zoženiem na trhu.

Neposielam muža na nákup 😀

Neposielam na nákup muža 😀 😀 Zvykla som mu zavolať, čo treba kúpiť dokúpiť a väčšinou z práce šiel rovno na nákup. Nakupovali sme buď spolu, alebo nakupoval sám. Potvrdilo sa mi, že muži majú tendenciu nakupovať väčšie množstvo potravín ako ženy a menej odolávajú lákavým ponukám jedla.

Zatiaľ som ešte len v začiatkoch a o výsledky sa budem priebežne s vami deliť. Mám na pláne si založiť vlastný kompostér alebo kúpiť užitočných domácich „mazlíčkov“ a to Kalifornské dážďovky. Bio odpad zatiaľ separujeme do špeciálnej smetnej nádoby, ktorú nám raz týždenne odvezú (Ak nemáme vlastný kompost, musíme mať takúto nádobu. U nás sa to týka zatiaľ iba rodinných domov.).

Zapojíte sa aj vy do tejto výzvy? V rámci výzvy môžete skúsiť zredukovať odpad z kuchyne po dobu jedného týždňa. Verím, ak to skúsite, zapáči sa vám to a budete v tom chcieť pokračovať. A veľká výhoda je, že to nie len chráni životné prostredie ale aj šetrí peniaze. Tipy na inšpiráciu nájdete aj pod #posuvamedatumsozerowastesk alebo
#kuchynabezodpadu

Držím palce. Tak poďme teda na to!

Zdroje: fao.org, theworldcounts, theguardian

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *