21 výziev, Blog

Moja výzva číslo 8: Pokazené veci sa snažím opraviť, nie vyhodiť.

Nedávno sme zdedili túto „retro“ hračku a ani neviem ako sa k nám dostala alebo kto ju doniesol. Ale stala sa z nej najobľúbenejšia Katkina hračka. Včera sme mali návštevu a deti hračku nechtiac rozbili (veď už má nejaký ten rôčik). Katka prišla za mnou s plačom, že sa jej rozbil telefónik a tato povedal, že sa nedá opraviť. Už už som mala na jazyku frázu „neboj, kúpime novú“. Potom som si uvedomila, že presne toto nechcem. Nechcem jej odovzdávať posolstvo, že rozbité veci automaticky vyhadzujeme bez toho, aby sme sa ich pokúsili opraviť a ideme hneď kúpiť nové veci z obchodu. Aj keď niečo chce, snažíme sa to najprv spolu vyrobiť. A tak sa mi už pár krát stalo, že prišla za mnou a vraví „maminka, chcela by som toto a toto, vyrobíš mi to prosím ťa?“ Hľadáme cesty a spôsoby ako si to vyrobiť. Touto cestou vznikla postieľka pre bábiky, oblečenie pre bábiky, domček pre deti a iné.     

Pokazené veci automaticky vyhodíme

Až ma desí ako hlboko máme zakorenenú myšlienku, že pokazené veci automaticky vyhadzujeme a kupujeme za ne nové náhrady. Asi pred dvoma rokmi sa nám pokazila CD mechanika na rádiu a automaticky ma napadlo „ vyhodím, kúpim nové“ a táto myšlienka vo mne tak silno zarezonovala až som sa jej sama zľakla. Vyhodím a kúpim nové? Čo sa stane s tým mojim vyhodeným rádiom? A kto mi zaručí, že to „nové“ zase nebudem musieť po dvoch rokoch znova vyhodiť, keď mi skončí záruka? Začala som hľadať riešenie a našla som ho. Našla som opravára elektroniky. Bol to starší pán, predpokladám na dôchodku a ten mi rádio opravil, CD mechaniku vymenil a spravil kompletný servis. Oprava samozrejme nebola najlacnejšia a mnohí sa mi divili, prečo som si radšej za tú cenu nekúpila nové rádio.

Nekúpila som si nové rádio a to z niekoľkých dôvodov:

  1. Opravár bol lokálny a podporila som človeka, ktorý si zarába na živobytie. Pracuje na to, aby mohol platiť svoje životné náklady,  aby mohol zobrať svoje vnúčatá na zmrzlinu alebo pozvať svoju ženu na obed.
  2. Kúpou nového rádia by som prispela CEO / majiteľovi nadnárodnej spoločnosti zase len na ďalšiu luxusnú vilu / sídlo alebo na ďalšie športové auto do zbierky.
  3. Kúpou nového rádia by som podporila spoločnosti, ktoré rádiá vyrábajú za neľudských podmienok v Číne a iných krajinách a tým pádom vyjadrila súhlas a podporu s tým, za akých podmienok tie rádiá vyrábajú.
  4. Ušetrila som dnešným dňom minimálne 2 vyhodené rádia. To prvé rádio a za predpokladu, že by som si kúpila najlacnejšie rádio a po záruke by sa pokazilo (ako to býva zvykom…), by som musela vyhodiť aj to druhé rádio a znova kúpiť nové, tretie rádio.

Takže moja výzva číslo osem znie, ak sa mi niečo pokazí, snažím sa to opraviť alebo hľadať možnosti, ako by mi to mohlo ešte poslúžiť. Z tohto vyplýva, že aj pri nákupe si musím vždy dva krát premyslieť a porozmýšľať, akú životnosť má výrobok, či ho naozaj potrebujem a čo s ním spravím, keď ho už potrebovať nebudem, dá sa nejako inak využiť, z recyklovať alebo po skončení jeho služby ho budem musieť znova len vyhodiť? To sú otázky, ktoré si pred kúpou nejakej veci snažím vždy pokladať.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *